Každý si chcel
udrieť – zdalo sa,
že z toho majú potešenie
udrieť – zdalo sa,
že z toho majú potešenie
Uladzimir Uscinau, obyvateľ Minsku
Každý si
chcel udrieť –
zdalo sa, že z
toho majú potešenie
chcel udrieť –
zdalo sa, že z
toho majú potešenie
Uladzimir Uscinau, obyvateľ Minsku
Uladzimir sa začal občiansky angažovať už v roku 2006. V auguste 2020 pomáhal zdravotníkom rozvážať lieky pre zranených demonštrantov. V aute s Uladzimirom sedeli ešte dvaja dobrovoľníci. Zastavili ich kukláči, vytiahli ich z auta a začali mlátiť.
Uladzimir sa začal občiansky angažovať už v roku 2006. V auguste 2020 pomáhal zdravotníkom rozvážať lieky pre zranených demonštrantov. V aute s Uladzimirom sedeli ešte dvaja dobrovoľníci. Zastavili ich kukláči, vytiahli ich z auta a začali mlátiť.
Na aute ostalo rozbité spätné zrkadlo
Všetkých troch hodili do minubusu. Po niekoľkých zastaveniach a presunoch sa dobrovoľníci s Uladzimirom ocitli v policajnom autobuse. Podlahu už nebolo vidieť, celá bola "vystlaná" ľuďmi ako oni. Len čo sa za nimi zatiahli dvere, pochopil - už to začína. S pokrikmi, paskudy, kľaknúť na kolená, ich bili po nohách. Zobrali im všetky veci a zakázali hýbať sa. Ani hlavu nemohli dvíhať. Tých, ktorí nepočúvli, zmlátili obuškom.
Všetkých troch hodili do minubusu. Po niekoľkých zastaveniach a presunoch sa dobrovoľníci s Uladzimirom ocitli v policajnom autobuse. Podlahu už nebolo vidieť, celá bola "vystlaná" ľuďmi ako oni. Len čo sa za nimi zatiahli dvere, pochopil - už to začína. S pokrikmi, paskudy, kľaknúť na kolená, ich bili po nohách. Zobrali im všetky veci a zakázali hýbať sa. Ani hlavu nemohli dvíhať. Tých, ktorí nepočúvli, zmlátili obuškom.
Pri vystupovaní z autobusu vo väznici Akrescina oni museli prejsť cez rad asi dvadsiatich kukláčov. Ďalšie tri dlhé hodiny boli nútení kľačať na kolenách vo dvore väznice. Neskôr ich rýchlym behom presunuli cez ďalší špalier kukláčov do budovy. Čakali deň aj noc vo vychádzkovom dvore spolu s ďalšími 129 väzňami. Uladzimir sa ocitol v cele určenej pre päť osôb - vopchali ich tam však šesťdesiatpäť. Neskôr sa dostal do miestnosti pre siedmych, kde ich bolo „len" tridsať.
Pri vystupovaní z autobusu vo väznici Akrescina oni museli prejsť cez rad asi dvadsiatich kukláčov. Ďalšie tri dlhé hodiny boli nútení kľačať na kolenách vo dvore väznice. Neskôr ich rýchlym behom presunuli cez ďalší špalier kukláčov do budovy. Čakali deň aj noc vo vychádzkovom dvore spolu s ďalšími 129 väzňami. Uladzimir sa ocitol v cele určenej pre päť osôb - vopchali ich tam však šesťdesiatpäť. Neskôr sa dostal do miestnosti pre siedmych, kde ich bolo „len" tridsať.
 |  |  |  |
Okná cely smerovali do vnútorného dvora väznice. Uladzimir tak počul a videl všetko čo sa tam deje. Okrem neustávajúceho stonania a výkrikov zazrel nešťastníkov ledva stojacich popri stene. V jednu noc Uladzimir zbadal pod lampou ležať dvoch mužov, z ktorých jeden sa nehýbal.
Najväčší strach ho však premkol, keď začul hlas, ktorý znel ako synov. Vedel, že aj on išiel do ulíc a mohli ho teda zadržať. Ostrá bolesť a strach sa vrátila pri spomienke na okamih, keď si predstavoval, že mlátený chlapec je jeho syn.
Najväčší strach ho však premkol, keď začul hlas, ktorý znel ako synov. Vedel, že aj on išiel do ulíc a mohli ho teda zadržať. Ostrá bolesť a strach sa vrátila pri spomienke na okamih, keď si predstavoval, že mlátený chlapec je jeho syn.
Okná cely smerovali do vnútorného dvora väznice. Uladzimir tak počul a videl všetko čo sa tam deje. Okrem neustávajúceho stonania a výkrikov zazrel nešťastníkov ledva stojacich popri stene. V jednu noc Uladzimir zbadal pod lampou ležať dvoch mužov, z ktorých jeden sa nehýbal.
Najväčší strach ho však premkol, keď začul hlas, ktorý znel ako synov. Vedel, že aj on išiel do ulíc a mohli ho teda zadržať. Ostrá bolesť a strach sa vrátila pri spomienke na okamih, keď si predstavoval, že mlátený chlapec je jeho syn.
Najväčší strach ho však premkol, keď začul hlas, ktorý znel ako synov. Vedel, že aj on išiel do ulíc a mohli ho teda zadržať. Ostrá bolesť a strach sa vrátila pri spomienke na okamih, keď si predstavoval, že mlátený chlapec je jeho syn.
Uladzimirova kresba
Väznení sa mohli rozprávať, jesť i spať, počujúc však kričať a stonať ľudí, ktorých bili na ulici. Kým život v celách plynul, mužov vonku mučili.
Väznení sa mohli rozprávať, jesť i spať, počujúc však kričať a stonať ľudí, ktorých bili na ulici. Kým život v celách plynul, mužov vonku mučili.
V tom zmätku bol Uladzimir odsúdený dvakrát. Rôznymi súdmi z rôznych okresov. V protokoloch boli uvedené dve rozdielne miesta zadržania. Jeden súd ho uväznil na pätnásť dní a druhý na päť. U jedného zo sudcov si všimol biely náramok.
Pred prepustením navštívil Uladzimirovu celu vtedajší námestník ministra vnútra Alyaksandr Barsukou. Väčšina spoluväzňov ho prijala ako nejakého záchrancu, ktorý ich vyslobodí. Dokonca mu zatlieskali.
Pred prepustením navštívil Uladzimirovu celu vtedajší námestník ministra vnútra Alyaksandr Barsukou. Väčšina spoluväzňov ho prijala ako nejakého záchrancu, ktorý ich vyslobodí. Dokonca mu zatlieskali.
V tom zmätku bol Uladzimir odsúdený dvakrát. Rôznymi súdmi z rôznych okresov. V protokoloch boli uvedené dve rozdielne miesta zadržania. Jeden súd ho uväznil na pätnásť dní a druhý na päť. U jedného zo sudcov si všimol biely náramok.
Pred prepustením navštívil Uladzimirovu celu vtedajší námestník ministra vnútra Alyaksandr Barsukou. Väčšina spoluväzňov ho prijala ako nejakého záchrancu, ktorý ich vyslobodí. Dokonca mu zatlieskali.
Pred prepustením navštívil Uladzimirovu celu vtedajší námestník ministra vnútra Alyaksandr Barsukou. Väčšina spoluväzňov ho prijala ako nejakého záchrancu, ktorý ich vyslobodí. Dokonca mu zatlieskali.
