Dokonca aj v sanitke jazdili kukláči
Milana
Dokonca aj
v sanitke
jazdili kukláči
Milana
Milana má 21 rokov. Nikdy predtým sa o politiku nezaujímala. V lete však všetci jej priatelia hovorili len o jednom. O voľbách. O tom, ako sa tentoraz musí niečo zmeniť. Teraz Milana spomína na tieto rozhovory so smiechom, vraj, sa zo začiatku pokúšala zmeniť tému rozhovoru, ale márne. Keď odvolila v rodnom meste Žodzina, vrátila sa do mesta Hrodna, kde až donedávna žila a pracovala.
Milana má 21 rokov. Nikdy predtým sa o politiku nezaujímala. V lete však všetci jej priatelia hovorili len o jednom. O voľbách. O tom, ako sa tentoraz musí niečo zmeniť. Teraz Milana spomína na tieto rozhovory so smiechom, vraj, sa zo začiatku pokúšala zmeniť tému rozhovoru, ale márne. Keď odvolila v rodnom meste Žodzina, vrátila sa do mesta Hrodna, kde až donedávna žila a pracovala.
Nie každý náš príbeh je plný modrín a strašných výkrikov. Na jednej strane Milana, samozrejme, mala šťastie. Zatiaľ čo sa v Hrodne už dobití ľudia nezmestili na policajných oddeleniach a vláda dokonca otvorila pre zadržaných väznicu, ona sa po svojom prvom zadržaní dostala do nemocnice s nervovým vyčerpaním. A hneď ako bola prepustená, okamžite išla na protesty. Na reťaz solidarity, ženské pochody a tak ďalej.
Nie každý náš príbeh je plný modrín a strašných výkrikov. Na jednej strane Milana, samozrejme, mala šťastie. Zatiaľ čo sa v Hrodne už dobití ľudia nezmestili na policajných oddeleniach a vláda dokonca otvorila pre zadržaných väznicu, ona sa po svojom prvom zadržaní dostala do nemocnice s nervovým vyčerpaním. A hneď ako bola prepustená, okamžite išla na protesty. Na reťaz solidarity, ženské pochody a tak ďalej.
Milanina kresba
V policajnom aute po oboch Milaniných stranách sedeli kukláči. Dievča si spomína, že pre niečo si bola istá, že ženy zadržiavať nebudú. Zo šoku sa začala dusiť a pokúsila sa chytiť kamaráta, ktorý sedel oproti nej za ruku. „Nehýb sa," hrubo jej povedal jeden z kukláčov.
V policajnom aute po oboch Milaniných stranách sedeli kukláči. Dievča si spomína, že pre niečo si bola istá, že ženy zadržiavať nebudú. Zo šoku sa začala dusiť a pokúsila sa chytiť kamaráta, ktorý sedel oproti nej za ruku. „Nehýb sa," hrubo jej povedal jeden z kukláčov.
Ani sama nevie vysvetliť, kde našla silu chodiť na protesty skoro každý deň. „Dôležitým bolo robiť prestávky a vyčkávať," spomína dievča. V určitom okamihu sa Milana začala báť nielen policajných aut či policajtov v uniforme, ale aj obyčajných vozidiel. Počas rozháňania jedného z protestov videla v sanitke dvoch príslušníkov špeciálnych zložiek (OMONu).
Ani sama nevie vysvetliť, kde našla silu chodiť na protesty skoro každý deň. „Dôležitým bolo robiť prestávky a vyčkávať," spomína dievča. V určitom okamihu sa Milana začala báť nielen policajných aut či policajtov v uniforme, ale aj obyčajných vozidiel. Počas rozháňania jedného z protestov videla v sanitke dvoch príslušníkov špeciálnych zložiek (OMONu).
Milanina kresba
Druhé stretnutie s príslušníkmi bezpečnostných zložiek dievča zažilo 22 augusta. Vtedy Alexander Lukašenko, zotavujúci sa zo šoku z prvého týždňa protestov, vymenil čelných predstaviteľov miestnych úradov v Hrodne a vystúpil s prejavom na Leninovom námestí. Len dvesto metrov od pódia, Milanu držiac za krk viedli smerom k policajnému autu. Vyhrážali sa jej, že ju znásilnia, hrozili, že ju hodia do koterca, ale nakoniec ju jednoducho pustili.
Druhé stretnutie s príslušníkmi bezpečnostných zložiek dievča zažilo 22 augusta. Vtedy Alexander Lukašenko, zotavujúci sa zo šoku z prvého týždňa protestov, vymenil čelných predstaviteľov miestnych úradov v Hrodne a vystúpil s prejavom na Leninovom námestí. Len dvesto metrov od pódia, Milanu držiac za krk viedli smerom k policajnému autu. Vyhrážali sa jej, že ju znásilnia, hrozili, že ju hodia do koterca, ale nakoniec ju jednoducho pustili.
Milana hovorí, že až donedávna nemala v úmysle opustiť Bielorusko. Jej staršia sestra a rodičia ju však presvedčili. V 21 rokoch sa bojí verejnej dopravy vo svojej rodnej krajine a v dohľadnej budúcnosti sa nevráti do Bieloruska. Ale aj ona, rovnako, ako všetci naši respondenti a respondentky, ešte mala šťastie.
Milana hovorí, že až donedávna nemala v úmysle opustiť Bielorusko. Jej staršia sestra a rodičia ju však presvedčili. V 21 rokoch sa bojí verejnej dopravy vo svojej rodnej krajine a v dohľadnej budúcnosti sa nevráti do Bieloruska. Ale aj ona, rovnako, ako všetci naši respondenti a respondentky, ešte mala šťastie.