Stanislava s kamarátkou zadržali večer. Vonku na ulici. Z minibusu, ktorý pri nich zastavil, vystúpili ozbrojení civili a hneď si od nich vypýtali mobily. Neodmietli, báli sa, že ich zatknú. Kým si muži prezerali fotky a videá, ostatní dvojicu odviedli do minibusu. Stasa začali mlátiť akonáhle zbadali na jeho ruke bielu pásku. Potom mu prikázali ľahnúť si na podlahu vozidla a zviazali mu ruky. Ešte viac ich rozzúrilo, keď si všimli mladíkov bielo-červeno-biely opasok. Rozrezali mu ho a surovo ťahali za trenírky, ktoré sa pri tom roztrhli.
Neskôr bus zastavil, a Stasa odovzdali iným pracovníkom ozbrojených síl. Tí ho strčili do policajnej dodávky a obliali bielou farbou so slovami: "Dávno si nebol u kaderníka, čo?"
V dodávke ležali ľudia na podlahe v dvoch až troch vrstvách. Bili tých, čo ležali na vrchu. Stas mal šťastie – ležal dole. Nevedel však ani pohnúť hlavou – tak silno ho pritláčali ľudia zhora.