Posadili ho do autobusu a ďalej ho bili s výkrikmi: „Prečo si nevážiš dopravných policajtov!" Potom ho premiestnili do policajnej dodávky. Tam už ležali ľudia obrátení tvárou k zemi, a taktiež boli pravidelne bití. Krv Mikalaiovi stále tiekla. Na podlahe sa objavila veľká červená škvrna a Mikalaiovi prikázali, aby si vyzliekol šaty a utrel krv. Potom cez živý rad z kukláčov, muž a ostatní zadržaní, museli bežať k druhej policajnej dodávke, ktorá ich odviezla do väznice Akrescina. Mikalai sa pokúšal zastaviť krvácanie a na chvíľu sa mu to aj podarilo.
Prikázali im, aby z policajnej dodávky vybiehali a spievali pritom hymnu. Opäť bežali cez taký istý rad kukláčov. Postavili ho na kolená a zavelili skloniť hlavu. Mikalai si uvedomil, že omdlieva a za to dostal ešte obuškom. Jeden policajt dovolil mužovi zdvihnúť hlavu. Okamžite prišiel kukláč: „Kto to dovolil? Tvárou k zemi!" A niekoľkokrát ho udrel po chrbte. Muž znovu spadol. Na zemi začal trhať trávu a strkať si ju do nosa, aby zastavil krv. Znovu mu prišlo zle a jeden z príslušníkov mu dovolil vystrieť sa. O sedem minút neskôr prišiel ten istý kukláč a začal ho biť po hlave. Mikalai sa pokúsil zakryť sa rukou, ale márne.
Mikalai sa prebral až v sanitke na území Akrescina. Dvere do auta boli otvorené, vedľa stál kukláč a hovoril záchranárke: „No čo, vrátili ste mu vedomie? Dávaj ho sem!" No ona odpovedala, že berie zbitého so sebou.