Znenávidel som Lukašenka z celého srdca
Mikalai Yeutushenka, vedúci špecialista Dabranom, a. s. Opustil Bielorusko
Znenávidel som
Lukašenka z
celého srdca
Mikalai Yeutushenka,
vedúci špecialista Dabranom, a. s.
Opustil Bielorusko

V Bielorusku Mikalaiovi zostala rodina, dobrá práca, na ktorú bol pyšný, ba celý jeho život. Do tohto leta sa muž vôbec nezaujímal o politiku. 9. augusta si bol istý víťazstvom Cichanovskej, a tak s priateľmi odišiel na grilovačku na vodnú nádrž Minské more. Keď sa k večeru vracal domov, uvidel tisíce ľudí a bol očarený priateľskou atmosférou. Nič z toho ani nepripomínalo protest. Zrazu sa priblížili policajné dodávky a vyskočili z nich desiatky kukláčov.
V Bielorusku Mikalaiovi zostala rodina, dobrá práca, na ktorú bol pyšný, ba celý jeho život. Do tohto leta sa muž vôbec nezaujímal o politiku. 9. augusta si bol istý víťazstvom Cichanovskej, a tak s priateľmi odišiel na grilovačku na vodnú nádrž Minské more. Keď sa k večeru vracal domov, uvidel tisíce ľudí a bol očarený priateľskou atmosférou. Nič z toho ani nepripomínalo protest. Zrazu sa priblížili policajné dodávky a vyskočili z nich desiatky kukláčov.
Mikalai stihol zdvihnúť ruky hore, ale na to dostal prudký kopanec: „Bol som v šľapkách, museli odletieť na inú ulicu." Policajná dodávka jazdila ulicami hlavného mesta do 4-tej ráno. „V dodávke nás nebili," spomína Mikalai. „Dvakrát použili plyn. Prvýkrát pri zadržaní muža, ktorý vravel, že mu zostalo na ulici päťročné dieťa. A druhý - keď jeden zo zadržaných začal kričať, pretože zbadal, ako na ulici bijú jeho známeho."
Mikalai stihol zdvihnúť ruky hore, ale na to dostal prudký kopanec: „Bol som v šľapkách, museli odletieť na inú ulicu." Policajná dodávka jazdila ulicami hlavného mesta do 4-tej ráno. „V dodávke nás nebili," spomína Mikalai. „Dvakrát použili plyn. Prvýkrát pri zadržaní muža, ktorý vravel, že mu zostalo na ulici päťročné dieťa. A druhý - keď jeden zo zadržaných začal kričať, pretože zbadal, ako na ulici bijú jeho známeho."
Fotograf - Vasil Fiadosenka, Reuters
Policajná dodávka. Mikalai bol blízko miesta brutálneho zbitia Yauhena Zaičkina. Príslušník zásahovej jednotky, ktorý čakal na sanitku vedľa zbitého, neskôr uvedie, že zadržaný bol v stave ťažkej intoxikácie alkoholom a drogami. Zaičkin však vysvetlí novinárom portálu TUT.by: kukláči ma bili tak, že som stratil vedomie.
Policajná dodávka. Mikalai bol blízko miesta brutálneho zbitia Yauhena Zaičkina. Príslušník zásahovej jednotky, ktorý čakal na sanitku vedľa zbitého, neskôr uvedie, že zadržaný bol v stave ťažkej intoxikácie alkoholom a drogami. Zaičkin však vysvetlí novinárom portálu TUT.by: kukláči ma bili tak, že som stratil vedomie.
„To, čo sa dialo potom, mi stále nejde do hlavy," začína Mikalai príbeh o udalostiach vo väznici Akrescina. Ľudia museli z policajného vozidla prebehnúť cez „uličku" kukláčov, ktorí každého bili obuškami, kopali alebo bili holými rukami. Po približne hodinovom podrepe pred stenou, počas ktorého ľudí nepretržite bili, zadržaní nakoniec išli do ciel. „Vtedy som si myslel, že nás zajtra či pozajtra všetkých prepustia. Postrašili nás a tým to končí, hovoril som si," spomína muž. Takéto myšlienky mal, až kým neuvidel, že v šesťmiestnej cele je tridsaťsedem ľudí.

„Steny boli natoľko vlhké, že nebolo možné sa ich dotknúť, stekala po nich vlaha od potu a dychu desiatok ľudí," hovorí Mikalai. Na prosbu o pomoc počuli vyhrážky. Počuli, ako vo vedľajšej cele bili ľudí, ktorí požadovali jedlo a právnikov. Muži sa pritláčali k priotvorenému okienku a videli, ako privážajú ďalších a ďalších ľudí. „Oni [policajti. - Pozn. belsat.eu] sa ako mravce v piatich, v desiatich vrhali na ľudí. Bežia dvaja chalani, spadnú, bijú a kopú ich, a oni tak zostali ležať. Potom ich len zakryli nejakou bielou plachtou." Mikalai nevie, čo sa stalo potom, pretože mu strážcovia zakázali približovať sa k oknu.
„To, čo sa dialo potom, mi stále nejde do hlavy," začína Mikalai príbeh o udalostiach vo väznici Akrescina. Ľudia museli z policajného vozidla prebehnúť cez „uličku" kukláčov, ktorí každého bili obuškami, kopali alebo bili holými rukami. Po približne hodinovom podrepe pred stenou, počas ktorého ľudí nepretržite bili, zadržaní nakoniec išli do ciel. „Vtedy som si myslel, že nás zajtra či pozajtra všetkých prepustia. Postrašili nás a tým to končí, hovoril som si," spomína muž. Takéto myšlienky mal, až kým neuvidel, že v šesťmiestnej cele je tridsaťsedem ľudí.

„Steny boli natoľko vlhké, že nebolo možné sa ich dotknúť, stekala po nich vlaha od potu a dychu desiatok ľudí," hovorí Mikalai. Na prosbu o pomoc počuli vyhrážky. Počuli, ako vo vedľajšej cele bili ľudí, ktorí požadovali jedlo a právnikov. Muži sa pritláčali k priotvorenému okienku a videli, ako privážajú ďalších a ďalších ľudí. „Oni [policajti. - Pozn. belsat.eu] sa ako mravce v piatich, v desiatich vrhali na ľudí. Bežia dvaja chalani, spadnú, bijú a kopú ich, a oni tak zostali ležať. Potom ich len zakryli nejakou bielou plachtou." Mikalai nevie, čo sa stalo potom, pretože mu strážcovia zakázali približovať sa k oknu.
Mikalaiova kresba
Tu Mikalai symbolicky nakreslil svoju novú cestu, ktorú si vybral po prepustení. „Keď sme vychádzali z väznice v meste Žodzina, spýtal som sa strážnika na obuv alebo aspoň ako sa dostať domov. A on vraví: „To nebudeš potrebovať." Mikalai si vtedy pomyslel, že za múrmi žodzinskej väznice stojí ďalšie policajné vozidlo s ďalšími kukláčmi, a čaká ich nové násilie a mučenie. „Vychádzam z väznice, spravím tri kroky, už mi dajú telefón a hovoria: „Diktuj číslo príbuzných". Urobím ešte dva kroky a už ma obúvajú, Yandex-Taxi rozvážalo všetkých domov zadarmo." Mikalai hovorí, že táto vlna solidarity ho presvedčila: zlo nemôže zvíťaziť.
Tu Mikalai symbolicky nakreslil svoju novú cestu, ktorú si vybral po prepustení. „Keď sme vychádzali z väznice v meste Žodzina, spýtal som sa strážnika na obuv alebo aspoň ako sa dostať domov. A on vraví: „To nebudeš potrebovať." Mikalai si vtedy pomyslel, že za múrmi žodzinskej väznice stojí ďalšie policajné vozidlo s ďalšími kukláčmi, a čaká ich nové násilie a mučenie. „Vychádzam z väznice, spravím tri kroky, už mi dajú telefón a hovoria: „Diktuj číslo príbuzných". Urobím ešte dva kroky a už ma obúvajú, Yandex-Taxi rozvážalo všetkých domov zadarmo." Mikalai hovorí, že táto vlna solidarity ho presvedčila: zlo nemôže zvíťaziť.
Do prepustenia žiaden z troch desiatok uväznených mužov nevedel, čo sa deje v krajine. Mnohí si mysleli, že na nich zabudli, že Bielorusko sa zmierilo s ďalším prezidentským obdobím Lukašenka a žije si svoj život. Až keď hodinu a pol stáli na rebrovanej podlahe policajnej dodávky a čakali na presun do Žodzina, začuli výkriky podpory od ľudí pod stenami Akrescina. V reakcii na to kukláči ponižovali a bili väzňov vo vozidle.

„Už na slobode som uvidel Lukašenka so samopalom, pomyslel som si: ako je možné vziať samopal proti svojmu národu? Vtedy sa v mojom živote objavil nepriateľ. Znenávidel som ho z celého srdca," hovorí Mikalai.

Muž poskytol sériu rozhovorov pre zahraničné médiá. Jeho cieľom bolo povedať čo najviac ľuďom o mučení vo väznici Akrescina. Teraz žije v Poľsku a študuje webdizajn - túto príležitosť mu ponúkli dobrovoľníci z iniciatívy ByChange. Mikalai je plný optimizmu, rozpráva o pomoci zo strany rôznych iniciatív, ktoré podporujú bieloruských utečencov. Na otázku o návrate do Bieloruska nevie odpovedať. Vráti sa, ale sám nevie kedy.
Do prepustenia žiaden z troch desiatok uväznených mužov nevedel, čo sa deje v krajine. Mnohí si mysleli, že na nich zabudli, že Bielorusko sa zmierilo s ďalším prezidentským obdobím Lukašenka a žije si svoj život. Až keď hodinu a pol stáli na rebrovanej podlahe policajnej dodávky a čakali na presun do Žodzina, začuli výkriky podpory od ľudí pod stenami Akrescina. V reakcii na to kukláči ponižovali a bili väzňov vo vozidle.

„Už na slobode som uvidel Lukašenka so samopalom, pomyslel som si: ako je možné vziať samopal proti svojmu národu? Vtedy sa v mojom živote objavil nepriateľ. Znenávidel som ho z celého srdca," hovorí Mikalai.

Muž poskytol sériu rozhovorov pre zahraničné médiá. Jeho cieľom bolo povedať čo najviac ľuďom o mučení vo väznici Akrescina. Teraz žije v Poľsku a študuje webdizajn - túto príležitosť mu ponúkli dobrovoľníci z iniciatívy ByChange. Mikalai je plný optimizmu, rozpráva o pomoci zo strany rôznych iniciatív, ktoré podporujú bieloruských utečencov. Na otázku o návrate do Bieloruska nevie odpovedať. Vráti sa, ale sám nevie kedy.