Neuvidím narodenie svojho syna
Kiryl (meno je zmenené)
Neuvidím
narodenie svojho
syna
narodenie svojho
syna
Kiryl (meno je zmenené)
V čase publikovania tohto textu sa nášmu respondentovi už narodilo druhé dieťa. Syn. Narodenie prvého dieťaťa taktiež nevidel – pracoval v zahraničí. Neskôr bol nútený opustiť krajinu – po zatknutí a prenasledovaní. Keď rozpráva o podmienkach vo väznici Akrescina, vždy hľadá pozitíva. Spomína, ako niekto žartoval, ako sa navzájom podporovali. Ale keď sa rozhovor stočí k rodine, budúcnosti krajiny – je vidieť, ako sa Kiryla zmocní hnev.
V čase publikovania tohto textu sa nášmu respondentovi už narodilo druhé dieťa. Syn. Narodenie prvého dieťaťa taktiež nevidel – pracoval v zahraničí. Neskôr bol nútený opustiť krajinu – po zatknutí a prenasledovaní. Keď rozpráva o podmienkach vo väznici Akrescina, vždy hľadá pozitíva. Spomína, ako niekto žartoval, ako sa navzájom podporovali. Ale keď sa rozhovor stočí k rodine, budúcnosti krajiny – je vidieť, ako sa Kiryla zmocní hnev.
Kiryl vyšiel na ulicu po ohlásení oficiálnych výsledkov volieb, len sledoval protesty, streľbu zásahových jednotiek a rozháňanie pokojných demonštrantov. Zadržali ho, keď vychádzal z obchodu. Muž sa snažil rýchlo plniť príkazy príslušníkov špeciálnych jednotiek (OMON-u), ale nezachránilo ho to pred bitím. V policajnej dodávke bili všetkých, spomína: „No, a na Akrescine – taká „ulička", povedali tvárou k podlahe, a tak preháňali cez tú „uličku", každý dostal sedem-osem úderov." Umiestnili ich na betónovú podlahu a prikázali im tam stáť celé hodiny. Tých, ktorí sa snažili argumentovať alebo ktorí sa jednoducho nepáčili kukláčom a mužom v civile, hádzali do vedľajšej miestnosti a bili ich s mimoriadnou krutosťou. Boli tam muži aj ženy. Kiryl sa domnieva, že v jednej z miestností znásilňovali zadržané dievča. Nič nevidel, pretože sa bál čo i len pohnúť: „Počul som iba hlas: „… nechajte ma, čo to robíte!". Bolo jasné, že nebola len tak zbitá."
Kiryl vyšiel na ulicu po ohlásení oficiálnych výsledkov volieb, len sledoval protesty, streľbu zásahových jednotiek a rozháňanie pokojných demonštrantov. Zadržali ho, keď vychádzal z obchodu. Muž sa snažil rýchlo plniť príkazy príslušníkov špeciálnych jednotiek (OMON-u), ale nezachránilo ho to pred bitím. V policajnej dodávke bili všetkých, spomína: „No, a na Akrescine – taká „ulička", povedali tvárou k podlahe, a tak preháňali cez tú „uličku", každý dostal sedem-osem úderov." Umiestnili ich na betónovú podlahu a prikázali im tam stáť celé hodiny. Tých, ktorí sa snažili argumentovať alebo ktorí sa jednoducho nepáčili kukláčom a mužom v civile, hádzali do vedľajšej miestnosti a bili ich s mimoriadnou krutosťou. Boli tam muži aj ženy. Kiryl sa domnieva, že v jednej z miestností znásilňovali zadržané dievča. Nič nevidel, pretože sa bál čo i len pohnúť: „Počul som iba hlas: „… nechajte ma, čo to robíte!". Bolo jasné, že nebola len tak zbitá."
 |  |  |
Kiryl schytal menej ako ostatní. Vysvetľuje si to tým, že sa nehádal, robil všetko, čo povedali, a dokonca sa ani nepozrel na policajtov. Iní mali menej šťastia. V celách nebolo možné dýchať, kvôli teplu si všetci dali dole tričká. A jeden chlap mal na chrbte vyryté slovo z troch písmen (pozn.: nadávka v ruštine). Pričom čiary písmen "CH" a "U" boli jasne viditeľné - ako si na to muž spomína, usmieva sa a vysvetľuje, že ľudia v cele sa neustále snažili udržiavať dobrú náladu.
Kiryl schytal menej ako ostatní. Vysvetľuje si to tým, že sa nehádal, robil všetko, čo povedali, a dokonca sa ani nepozrel na policajtov. Iní mali menej šťastia. V celách nebolo možné dýchať, kvôli teplu si všetci dali dole tričká. A jeden chlap mal na chrbte vyryté slovo z troch písmen (pozn.: nadávka v ruštine). Pričom čiary písmen "CH" a "U" boli jasne viditeľné - ako si na to muž spomína, usmieva sa a vysvetľuje, že ľudia v cele sa neustále snažili udržiavať dobrú náladu.
Ďalej ich už nebili, ale mučenie pokračovalo podobne ako to, ktoré zažila Katsya. Tyridsaťjeden mužov v cele s rozlohou niekoľko metrov štvorcových. Jednému z Kirylových spoluväzňov OMON štítom zlomil nohu. Ľudia, dusiac sa, prosili, aby privolali lekára, ale ako odpoveď na nich vyliali vedro vody. „Ak niekto znova zaklope, hovädá, vylejem vám sem dve vedrá hovien."
Ďalej ich už nebili, ale mučenie pokračovalo podobne ako to, ktoré zažila Katsya. Tyridsaťjeden mužov v cele s rozlohou niekoľko metrov štvorcových. Jednému z Kirylových spoluväzňov OMON štítom zlomil nohu. Ľudia, dusiac sa, prosili, aby privolali lekára, ale ako odpoveď na nich vyliali vedro vody. „Ak niekto znova zaklope, hovädá, vylejem vám sem dve vedrá hovien."
Kirylova kresba
Na rozdiel od väčšiny účastníkov rozhovoru Kiryl rozpisoval nie hrôzy Akrescina, ale budúcnosť na slobode. Keď sa vráti ku svojej rodine a tento „cirkus" – takto teraz vníma svoje skúsenosti – nechá za sebou. Aby sa nezadusili, chlapi pootvorili okienko v cele. Cez neho uvidel Kiryl dobrovoľníkov pri väznici a… svoju ženu. V dosť neskorom štádiu tehotenstva prišla ku stenám Akrescina. „Ako som ju zbadal – pustili sa mi zrazu slzy prúdom. Čo ty tu chodíš, rozmýšľam. Choď, seď doma!"
Na rozdiel od väčšiny účastníkov rozhovoru Kiryl rozpisoval nie hrôzy Akrescina, ale budúcnosť na slobode. Keď sa vráti ku svojej rodine a tento „cirkus" – takto teraz vníma svoje skúsenosti – nechá za sebou. Aby sa nezadusili, chlapi pootvorili okienko v cele. Cez neho uvidel Kiryl dobrovoľníkov pri väznici a… svoju ženu. V dosť neskorom štádiu tehotenstva prišla ku stenám Akrescina. „Ako som ju zbadal – pustili sa mi zrazu slzy prúdom. Čo ty tu chodíš, rozmýšľam. Choď, seď doma!"
Po formálnom súde Kiryla previezli do reedukačného zariadenia s väzenským režimom v meste Sluck. Muži boli počas vyšetrenia nútení sa vyzliecť. „A plukovník pozerá a až sa skrivil, keď uvidel naše telá. Ženy tam, majorky ... S hrôzou vraveli: „Chlapci, čo s vami robili?" Kiryl spomína na sprchu v zariadení a možnosť sa prezliecť z oblečenia, ktoré sa už rozpadávalo od potu, ako najlepšiu udalosť za celú dobu väzenia.
Po prepustení Kirylovi pripomenuli staré záležitosti týkajúce sa jeho podnikania, a bez čakania na ďalší vývoj udalostí odišiel z Bieloruska. Keď hovoríme o jeho vlastných plánoch, Kiryl sa prvýkrát počas nášho dlhého rozhovoru hnevá. „Bolo aj horšie! Videl som, ako človeku odtrhlo nohu, chalan mal 22 rokov. Čo u mňa – biznis, peniaze, no, zbili ma, no dobre. A na čo do pekla mi je tá krajina? Prečo by som tam mal vychovávať deti?" Rodina sa dohodla spojiť sa hneď, ako sa Kiryl usadí na novom mieste. O návrate do Bieloruska sa zatiaľ ani nehovorí.
Po prepustení Kirylovi pripomenuli staré záležitosti týkajúce sa jeho podnikania, a bez čakania na ďalší vývoj udalostí odišiel z Bieloruska. Keď hovoríme o jeho vlastných plánoch, Kiryl sa prvýkrát počas nášho dlhého rozhovoru hnevá. „Bolo aj horšie! Videl som, ako človeku odtrhlo nohu, chalan mal 22 rokov. Čo u mňa – biznis, peniaze, no, zbili ma, no dobre. A na čo do pekla mi je tá krajina? Prečo by som tam mal vychovávať deti?" Rodina sa dohodla spojiť sa hneď, ako sa Kiryl usadí na novom mieste. O návrate do Bieloruska sa zatiaľ ani nehovorí.
Po formálnom súde Kiryla previezli do reedukačného zariadenia s väzenským režimom v meste Sluck. Muži boli počas vyšetrenia nútení sa vyzliecť. „A plukovník pozerá a až sa skrivil, keď uvidel naše telá. Ženy tam, majorky ... S hrôzou vraveli: „Chlapci, čo s vami robili?" Kiryl spomína na sprchu v zariadení a možnosť sa prezliecť z oblečenia, ktoré sa už rozpadávalo od potu, ako najlepšiu udalosť za celú dobu väzenia.
Po prepustení Kirylovi pripomenuli staré záležitosti týkajúce sa jeho podnikania, a bez čakania na ďalší vývoj udalostí odišiel z Bieloruska. Keď hovoríme o jeho vlastných plánoch, Kiryl sa prvýkrát počas nášho dlhého rozhovoru hnevá. „Bolo aj horšie! Videl som, ako človeku odtrhlo nohu, chalan mal 22 rokov. Čo u mňa – biznis, peniaze, no, zbili ma, no dobre. A na čo do pekla mi je tá krajina? Prečo by som tam mal vychovávať deti?" Rodina sa dohodla spojiť sa hneď, ako sa Kiryl usadí na novom mieste. O návrate do Bieloruska sa zatiaľ ani nehovorí.
Po prepustení Kirylovi pripomenuli staré záležitosti týkajúce sa jeho podnikania, a bez čakania na ďalší vývoj udalostí odišiel z Bieloruska. Keď hovoríme o jeho vlastných plánoch, Kiryl sa prvýkrát počas nášho dlhého rozhovoru hnevá. „Bolo aj horšie! Videl som, ako človeku odtrhlo nohu, chalan mal 22 rokov. Čo u mňa – biznis, peniaze, no, zbili ma, no dobre. A na čo do pekla mi je tá krajina? Prečo by som tam mal vychovávať deti?" Rodina sa dohodla spojiť sa hneď, ako sa Kiryl usadí na novom mieste. O návrate do Bieloruska sa zatiaľ ani nehovorí.
 |  |  |  |  |
