A tu chápeme,
že v tomto väzenskom aute nie je Bielorusko
že v tomto väzenskom aute nie je Bielorusko
Kim Mazur, reštauratér
A tu chápeme,
že v tomto
väzenskom aute
nie je Bielorusko
že v tomto
väzenskom aute
nie je Bielorusko
Kim Mazur, reštauratér
Kim nazýva bitie a šikanu „nepríjemnosťami, ktoré možno interpretovať ako mučenie". Tvrdí, že sa viac obával o svojho priateľa Andreya. Hovorí, že je športovec, takže pre neho bolo ľahšie prežiť to, čo sa stalo. 10. augusta jazdili muži po meste, aby zistili, čo sa deje v Minsku. Stretli sa so známym na ulici Rakauskaja a porozprávali sa. Prišiel autobus s príslušníkmi bezpečnostnej služby, ktorí ich celkom slušne pozvali do auta. "Ešte som si myslel, že všetko v Bielorusku sa reguluje zákonom a žiadna hlúposť sa nestane. Vypočujú nás a o tri hodiny budeme na slobode," spomína na svoje myšlienky Kim.
Kim nazýva bitie a šikanu „nepríjemnosťami, ktoré možno interpretovať ako mučenie". Tvrdí, že sa viac obával o svojho priateľa Andreya. Hovorí, že je športovec, takže pre neho bolo ľahšie prežiť to, čo sa stalo. 10. augusta jazdili muži po meste, aby zistili, čo sa deje v Minsku. Stretli sa so známym na ulici Rakauskaja a porozprávali sa. Prišiel autobus s príslušníkmi bezpečnostnej služby, ktorí ich celkom slušne pozvali do auta. "Ešte som si myslel, že všetko v Bielorusku sa reguluje zákonom a žiadna hlúposť sa nestane. Vypočujú nás a o tri hodiny budeme na slobode," spomína na svoje myšlienky Kim.
Zadržaní boli prevezení do stély a naložení do druhého auta. Prišli prvé urážky a údery. Traja muži sa ocitli v malej a upchatej „klietke". Počuli sme, ako vonku na ulici a vo väzenskom aute tvrdo bijú ľudí. „Pochopili sme, že tu, v aute, je úplne iná krajina, nie je to Bielorusko," hovorí Kim. Zadržaní boli prevezení do jedného z okresných policajných oddelení hlavného mesta. Ďalej bola „ulička" z policajtov, ktorí bili čerstvo dovezených a hádzali ich na kolená, tvárou k zemi. O niekoľko hodín neskôr boli ľudia privedení do haly s betónovou podlahou, kde ich hodili v rovnakej polohe.
Kim tvrdí, že polícia sa cítila prinajmenšom v rozpakoch z toho, čo sa dialo okolo. Jeden z nich, keď zostal s desiatkami zbitých ľudí, sa ospravedlnil a povedal: „Toto je systém," a dokonca pomohol zavolať blízkym. Podarilo sa zavolať len šiestim ľudom. „Zrazu niekto pribehol s obuškom v ruke a kričal: „Ako sa opovažujete zdvihnúť ruku na políciu!". A potom jednoducho išiel a bil všetkých obuškom," spomína muž na ďalšie správanie policajtov. Tento policajt nariadil, aby zadržaných nepúšťali na toaletu ani im nedávali vodu. Ráno boli všetci odvezení do vyšetrovacej väznice v meste Žodzina.
Kim tvrdí, že polícia sa cítila prinajmenšom v rozpakoch z toho, čo sa dialo okolo. Jeden z nich, keď zostal s desiatkami zbitých ľudí, sa ospravedlnil a povedal: „Toto je systém," a dokonca pomohol zavolať blízkym. Podarilo sa zavolať len šiestim ľudom. „Zrazu niekto pribehol s obuškom v ruke a kričal: „Ako sa opovažujete zdvihnúť ruku na políciu!". A potom jednoducho išiel a bil všetkých obuškom," spomína muž na ďalšie správanie policajtov. Tento policajt nariadil, aby zadržaných nepúšťali na toaletu ani im nedávali vodu. Ráno boli všetci odvezení do vyšetrovacej väznice v meste Žodzina.
Zadržaní boli prevezení do stély a naložení do druhého auta. Prišli prvé urážky a údery. Traja muži sa ocitli v malej a upchatej „klietke". Počuli sme, ako vonku na ulici a vo väzenskom aute tvrdo bijú ľudí. „Pochopili sme, že tu, v aute, je úplne iná krajina, nie je to Bielorusko," hovorí Kim. Zadržaní boli prevezení do jedného z okresných policajných oddelení hlavného mesta. Ďalej bola „ulička" z policajtov, ktorí bili čerstvo dovezených a hádzali ich na kolená, tvárou k zemi. O niekoľko hodín neskôr boli ľudia privedení do haly s betónovou podlahou, kde ich hodili v rovnakej polohe.
Kim tvrdí, že polícia sa cítila prinajmenšom v rozpakoch z toho, čo sa dialo okolo. Jeden z nich, keď zostal s desiatkami zbitých ľudí, sa ospravedlnil a povedal: „Toto je systém," a dokonca pomohol zavolať blízkym. Podarilo sa zavolať len šiestim ľudom. „Zrazu niekto pribehol s obuškom v ruke a kričal: „Ako sa opovažujete zdvihnúť ruku na políciu!". A potom jednoducho išiel a bil všetkých obuškom," spomína muž na ďalšie správanie policajtov. Tento policajt nariadil, aby zadržaných nepúšťali na toaletu ani im nedávali vodu. Ráno boli všetci odvezení do vyšetrovacej väznice v meste Žodzina.
Kim tvrdí, že polícia sa cítila prinajmenšom v rozpakoch z toho, čo sa dialo okolo. Jeden z nich, keď zostal s desiatkami zbitých ľudí, sa ospravedlnil a povedal: „Toto je systém," a dokonca pomohol zavolať blízkym. Podarilo sa zavolať len šiestim ľudom. „Zrazu niekto pribehol s obuškom v ruke a kričal: „Ako sa opovažujete zdvihnúť ruku na políciu!". A potom jednoducho išiel a bil všetkých obuškom," spomína muž na ďalšie správanie policajtov. Tento policajt nariadil, aby zadržaných nepúšťali na toaletu ani im nedávali vodu. Ráno boli všetci odvezení do vyšetrovacej väznice v meste Žodzina.
Kimova kresba
V ďalšom väzenskom aute bol Kim opäť s kamarátom. „Jeden zo šéfov ukázal na mňa a povedal: „Tomuto veselému chlapíkovi venujte väčšiu pozornosť." Úder do nohy, do čeľuste, do chrbta nohou, ruky boli skrútené za chrbtom, a tak nasadli do väzenského auta," hovorí Kim. Muž videl, ako policajt postavil nohu na tvár a krk jeho kamaráta a začal tlačiť. Po chvíli kamarát stratil vedomie. Muži boli hodení jeden na druhého, nútili ich plaziť sa cez telá ostatných, zatiaľ čo ich policajti bili. Kukláči nazývali tento proces „nápravou", hovorili, že napravujú nesprávnych ľudí. Podobný príbeh nám povedal aj Vadzim.
V ďalšom väzenskom aute bol Kim opäť s kamarátom. „Jeden zo šéfov ukázal na mňa a povedal: „Tomuto veselému chlapíkovi venujte väčšiu pozornosť." Úder do nohy, do čeľuste, do chrbta nohou, ruky boli skrútené za chrbtom, a tak nasadli do väzenského auta," hovorí Kim. Muž videl, ako policajt postavil nohu na tvár a krk jeho kamaráta a začal tlačiť. Po chvíli kamarát stratil vedomie. Muži boli hodení jeden na druhého, nútili ich plaziť sa cez telá ostatných, zatiaľ čo ich policajti bili. Kukláči nazývali tento proces „nápravou", hovorili, že napravujú nesprávnych ľudí. Podobný príbeh nám povedal aj Vadzim.
„Preplazil som sa na úplný koniec dodávky a ľahol som si za schodmi, aby som na nikom neležal. Zaznel príkaz: „Viac pracujte na tomto okraji." Bili ma od piat až po krk. Bili nás celú cestu do Žodzina. A kričali: „Choďte do Poľska, pracujte ako prostitútky a kamionisti," spomína si Kim na presun do Žodzina.
„Preplazil som sa na úplný koniec dodávky a ľahol som si za schodmi, aby som na nikom neležal. Zaznel príkaz: „Viac pracujte na tomto okraji." Bili ma od piat až po krk. Bili nás celú cestu do Žodzina. A kričali: „Choďte do Poľska, pracujte ako prostitútky a kamionisti," spomína si Kim na presun do Žodzina.
V cele bol muž so zlomenou nohou, ľudia so skrútenými nosmi, roztrhanými perami a dokonca aj s roztrhanými viečkami. Kamarát Andrey mal otras mozgu a po celý čas strácal vedomie. „No ja mám modrý chrbát... No, modrý a modrý," Kim opakuje, že pre neho, ako športovca, bolo prežiť mučenia oveľa jednoduchšie.
V cele bol muž so zlomenou nohou, ľudia so skrútenými nosmi, roztrhanými perami a dokonca aj s roztrhanými viečkami. Kamarát Andrey mal otras mozgu a po celý čas strácal vedomie. „No ja mám modrý chrbát... No, modrý a modrý," Kim opakuje, že pre neho, ako športovca, bolo prežiť mučenia oveľa jednoduchšie.
Väčšina ľudí bola prepustená na slobodu niekoľko dní pred skončením termínu zatknutia. Deň po Kimovom prepustení mu vyšetrovací výbor zavolal a ponúkol, aby prišiel na rozhovor „vo veci zadržania a bitia". Vyšetrovateľka v kancelárii sa opýtala, či budem podávať žiadosť o vyšetrenie. „Videl som, že ona mala na stole úplne rovnaké záznamy, horný zaznám je úplne opísaný z môjho. Že vtedy a vtedy bol zadržaný občan, prípad v súvislosti s bitím sa vyšetruje. A dopísané: ak záznam nebude doplnený, dokument treba zničiť." Kim hovorí, že vyšetrovateľka len pokrčila plecami a povedala, že žiadosť o vyšetrenie „nikomu nepomôže". Namiesto toho, aby Kim trávil čas na polícii a hľadal pravdu, išiel pomáhať dobrovoľníkom pri väzniciach Akrescina a Žodzina.
Na konci rozhovoru Kim opäť mávol rukou nad svojimi zraneniami. Nechystá sa žiadať o pomoc z fondov solidarity: „Načo je mi tá pomoc. Je dosť ľudí, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú. Keď som počul ďalšie príbehy, uvedomil som si, že som mal ešte šťastie, so svojimi modrinami sa vyrovnám."
Na konci rozhovoru Kim opäť mávol rukou nad svojimi zraneniami. Nechystá sa žiadať o pomoc z fondov solidarity: „Načo je mi tá pomoc. Je dosť ľudí, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú. Keď som počul ďalšie príbehy, uvedomil som si, že som mal ešte šťastie, so svojimi modrinami sa vyrovnám."
Väčšina ľudí bola prepustená na slobodu niekoľko dní pred skončením termínu zatknutia. Deň po Kimovom prepustení mu vyšetrovací výbor zavolal a ponúkol, aby prišiel na rozhovor „vo veci zadržania a bitia". Vyšetrovateľka v kancelárii sa opýtala, či budem podávať žiadosť o vyšetrenie. „Videl som, že ona mala na stole úplne rovnaké záznamy, horný zaznám je úplne opísaný z môjho. Že vtedy a vtedy bol zadržaný občan, prípad v súvislosti s bitím sa vyšetruje. A dopísané: ak záznam nebude doplnený, dokument treba zničiť." Kim hovorí, že vyšetrovateľka len pokrčila plecami a povedala, že žiadosť o vyšetrenie „nikomu nepomôže". Namiesto toho, aby Kim trávil čas na polícii a hľadal pravdu, išiel pomáhať dobrovoľníkom pri väzniciach Akrescina a Žodzina.
Na konci rozhovoru Kim opäť mávol rukou nad svojimi zraneniami. Nechystá sa žiadať o pomoc z fondov solidarity: „Načo je mi tá pomoc. Je dosť ľudí, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú. Keď som počul ďalšie príbehy, uvedomil som si, že som mal ešte šťastie, so svojimi modrinami sa vyrovnám."
Na konci rozhovoru Kim opäť mávol rukou nad svojimi zraneniami. Nechystá sa žiadať o pomoc z fondov solidarity: „Načo je mi tá pomoc. Je dosť ľudí, ktorí tú pomoc skutočne potrebujú. Keď som počul ďalšie príbehy, uvedomil som si, že som mal ešte šťastie, so svojimi modrinami sa vyrovnám."
