A poďme, jednoducho ho vyvedieme von
a zastrelíme!
Yauhen Vyalko
A poďme,
jednoducho
ho vyvedieme
von a zastrelíme!

Yauhen Vyalko
Protestujúcich a náhodne okoloidúcich zadržiavajú aj počas prípravy tohto textu. Yauhen Vyalko sa dostal do väzenia na konci septembra. Možno povedať, že mal šťastie. Keď to porovnáme s augustom, chytili ho počas relatívne kľudného obdobia. Chlapec-transgender začína s vysvetlením, prečo chodí na ženské protesty: „Pretože je to všetko o mne, o Bielorusoch, ktorí sa nemôžu pozerať na to, čo sa deje. Nedá sa pozerať na to, čo sa deje, na to násilie, ktoré činí táto vláda." Yauhena zadržali 26. septembra.
Protestujúcich a náhodne okoloidúcich zadržiavajú aj počas prípravy tohto textu. Yauhen Vyalko sa dostal do väzenia na konci septembra. Možno povedať, že mal šťastie. Keď to porovnáme s augustom, chytili ho počas relatívne kľudného obdobia. Chlapec-transgender začína s vysvetlením, prečo chodí na ženské protesty: „Pretože je to všetko o mne, o Bielorusoch, ktorí sa nemôžu pozerať na to, čo sa deje. Nedá sa pozerať na to, čo sa deje, na to násilie, ktoré činí táto vláda." Yauhena zadržali 26. septembra.
Už počas zadržania, kukláčov pobavilo, že sa im do rúk dostala transrodová osoba. Potom v obvodnom policajnom oddelení Leninského okresu Minsku pokračoval výsmech: „Čo máme s týmto robiť? Dajme ho do mužskej cely, vtedy uvidíme, aký je on chlapec." Yauhen sa dostal vo väznici Akrescina do cely s dvomi priateľsky naladenými mužmi, ktorých tiež zadržali počas ženského protestu. Chlapec si pomyslel, že nie je všetko až tak zlé, keď zobral do úvahy príbehy o mučení, známe vtedy všetkým. No večer skoro všetkých zadržaných previezli do väznice v meste Žodzina. Celú cestu sprevádzali nekonečné vtipy o pohlaví Yauhena, sľubovali, že ho určite strčia do mužskej cely.

V Žodzine všetkých donútili vyzliecť sa. Veľa dievčat prehľadávali kukláči a dozorcovia muži. „V miestnosti kde som bol, nechali otvorené dvere. Všetci nakúkali ako v cirkuse, aha, pozrite sa, akého človeka sem priviezli. Keď mi prikázali vyzliecť sa do nohavičiek, povedal som, že som transchlapec a že mám prsia. Ako odpoveď som počul, máme to v pi…," nervózne rozpráva Yauhen. Pred rozdelením do ciel sa k šikanovaniu pridali desiatky zamestnancov väznice: „Čo to máš v nohavičkách? Máš tam niečo? Dajme ho ku chlapom, tam ho naučia byť chlapom. A poďme, vyveďme ho von a zastreľme."

Obmedzili sa len na hrozby a strčili ho do cely pre šesť osôb. Yauhenovi nevrátili žiadne veci a každé ráno sa chúlil od chladu. „Po formálnom súde som bol šťastný, že mi nedali 15 dní väzenia. Neviem, ako by som to tam vydržal. Ak sa veľmi chce, v cele sa dá spáchať samovražda. Premyslel som si aj ako to urobiť," prezradil Yauhen.
Už počas zadržania, kukláčov pobavilo, že sa im do rúk dostala transrodová osoba. Potom v obvodnom policajnom oddelení Leninského okresu Minsku pokračoval výsmech: „Čo máme s týmto robiť? Dajme ho do mužskej cely, vtedy uvidíme, aký je on chlapec." Yauhen sa dostal vo väznici Akrescina do cely s dvomi priateľsky naladenými mužmi, ktorých tiež zadržali počas ženského protestu. Chlapec si pomyslel, že nie je všetko až tak zlé, keď zobral do úvahy príbehy o mučení, známe vtedy všetkým. No večer skoro všetkých zadržaných previezli do väznice v meste Žodzina. Celú cestu sprevádzali nekonečné vtipy o pohlaví Yauhena, sľubovali, že ho určite strčia do mužskej cely.

V Žodzine všetkých donútili vyzliecť sa. Veľa dievčat prehľadávali kukláči a dozorcovia muži. „V miestnosti kde som bol, nechali otvorené dvere. Všetci nakúkali ako v cirkuse, aha, pozrite sa, akého človeka sem priviezli. Keď mi prikázali vyzliecť sa do nohavičiek, povedal som, že som transchlapec a že mám prsia. Ako odpoveď som počul, máme to v pi…," nervózne rozpráva Yauhen. Pred rozdelením do ciel sa k šikanovaniu pridali desiatky zamestnancov väznice: „Čo to máš v nohavičkách? Máš tam niečo? Dajme ho ku chlapom, tam ho naučia byť chlapom. A poďme, vyveďme ho von a zastreľme."

Obmedzili sa len na hrozby a strčili ho do cely pre šesť osôb. Yauhenovi nevrátili žiadne veci a každé ráno sa chúlil od chladu. „Po formálnom súde som bol šťastný, že mi nedali 15 dní väzenia. Neviem, ako by som to tam vydržal. Ak sa veľmi chce, v cele sa dá spáchať samovražda. Premyslel som si aj ako to urobiť," prezradil Yauhen.
Yauhenova kresba

Z väzenia v Žodzine Yauhena púšťal zamestnanec s obuškom v rukách. V jednom momente mu pri otváraní dverí obušok začal zavadzať. Muž ho, ale neodložil a dal ho podržať Yauhenovi. Chlapec držal obušok v rukách a rozmýšľal o všetkých ľuďoch, ktorých ním zbili.
Z väzenia v Žodzine Yauhena púšťal zamestnanec s obuškom v rukách. V jednom momente mu pri otváraní dverí obušok začal zavadzať. Muž ho, ale neodložil a dal ho podržať Yauhenovi. Chlapec držal obušok v rukách a rozmýšľal o všetkých ľuďoch, ktorých ním zbili.
„Všetci sme sa napočúvali o tom, čo sa odohrávalo 9. – 11. augusta, a to je strašné. Preto, keď sme vychádzali a rozprávali sme sa spolu, mali sme pocit, že toto je ešte normálne. Aspoň nás nebili a neznásilňovali," spomína Yauhen na svoje prvé hodiny po prepustení. Chlapec potreboval niekoľko dní a viacero správ od tých, ktorí videli ako s ním kukláči zaobchádzali, aby pochopil, že to, ako sa k nemu správali, nie je normálne.

„A potom mi hovoria, že podmienky, v akých som bol, ako sa ku mne správali, medzinárodné organizácie vnímajú ako mučenie." Yauhen vyjadruje úprimnú vďaku tým, ktorí mu pomohli uvedomiť si to. Pochopil, že nie je normálne, keď si ľudia, ktorých prepustia z miest dočasného zadržania hovoria, mal som šťastie, neznásilnili ma.
„Všetci sme sa napočúvali o tom, čo sa odohrávalo 9. – 11. augusta, a to je strašné. Preto, keď sme vychádzali a rozprávali sme sa spolu, mali sme pocit, že toto je ešte normálne. Aspoň nás nebili a neznásilňovali," spomína Yauhen na svoje prvé hodiny po prepustení. Chlapec potreboval niekoľko dní a viacero správ od tých, ktorí videli ako s ním kukláči zaobchádzali, aby pochopil, že to, ako sa k nemu správali, nie je normálne.

„A potom mi hovoria, že podmienky, v akých som bol, ako sa ku mne správali, medzinárodné organizácie vnímajú ako mučenie." Yauhen vyjadruje úprimnú vďaku tým, ktorí mu pomohli uvedomiť si to. Pochopil, že nie je normálne, keď si ľudia, ktorých prepustia z miest dočasného zadržania hovoria, mal som šťastie, neznásilnili ma.