Stony, výkriky – mal som pocit,
že vrie kotol s hriešnikmi
že vrie kotol s hriešnikmi
Yakav Suchnat, 21 ročný
Stony, výkriky –
mal som pocit, že
vrie kotol s hriešnikmi
mal som pocit, že
vrie kotol s hriešnikmi
Yakav Suchnat, 21 ročný
Yakav sa počas rozprávania snaží udalosti odľahčiť. Často sa usmieva, ani sme si nevšimli a už sme si tykali. Zopakoval to, čo aj ostatní respondenti: že on mal vlastne šťastie, lebo jeho dlho nemučili. Mladíka zadržali večer 11. augusta. Opatrne sa vracal domov z protestu. Počul, že ľudí chytajú na zastávkach a preto kráčal pešo. Napriek tomu natrafil na tónovaný autobus s ľuďmi v civile.
Yakav sa počas rozprávania snaží udalosti odľahčiť. Často sa usmieva, ani sme si nevšimli a už sme si tykali. Zopakoval to, čo aj ostatní respondenti: že on mal vlastne šťastie, lebo jeho dlho nemučili. Mladíka zadržali večer 11. augusta. Opatrne sa vracal domov z protestu. Počul, že ľudí chytajú na zastávkach a preto kráčal pešo. Napriek tomu natrafil na tónovaný autobus s ľuďmi v civile.
Obvinili ho z organizovania protestov, hodili tvárou na podlahu autobusu a začali tĺcť. Potom ako Yakava prinútili odovzdať heslo k telefónu, otvorili aplikáciu Telegram i uvideli "bežný obsah Telegramu Belarusa": kontá NEXTA, Sloboda, Belsat.
„Ich oči sa naplnili krvou. Zdrapli ma za vlasy a vrieskali, aby som sa im pozeral do očí," spomína mladý muž. „Kto je tvoj informátor?" pokračovali. Nasledoval úder. „Ty si informátor!"A zase úder. „Celkovo však bezvýznamné a neadekvátne otázky," hodnotí Yakav.
„Ich oči sa naplnili krvou. Zdrapli ma za vlasy a vrieskali, aby som sa im pozeral do očí," spomína mladý muž. „Kto je tvoj informátor?" pokračovali. Nasledoval úder. „Ty si informátor!"A zase úder. „Celkovo však bezvýznamné a neadekvátne otázky," hodnotí Yakav.
Obvinili ho z organizovania protestov, hodili tvárou na podlahu autobusu a začali tĺcť. Potom ako Yakava prinútili odovzdať heslo k telefónu, otvorili aplikáciu Telegram i uvideli "bežný obsah Telegramu Belarusa": kontá NEXTA, Sloboda, Belsat.
„Ich oči sa naplnili krvou. Zdrapli ma za vlasy a vrieskali, aby som sa im pozeral do očí," spomína mladý muž. „Kto je tvoj informátor?" pokračovali. Nasledoval úder. „Ty si informátor!"A zase úder. „Celkovo však bezvýznamné a neadekvátne otázky," hodnotí Yakav.
„Ich oči sa naplnili krvou. Zdrapli ma za vlasy a vrieskali, aby som sa im pozeral do očí," spomína mladý muž. „Kto je tvoj informátor?" pokračovali. Nasledoval úder. „Ty si informátor!"A zase úder. „Celkovo však bezvýznamné a neadekvátne otázky," hodnotí Yakav.
Tak Yakav vyzeral par dní po zadržaní. Jeden z civilov mu položil nohu na hlavu a začal pritláčať. „ Trvalo to tak pol minúty. V mysli mi prebehlo, že ak prejavím bolesť, ešte viac zatlačí a dokaličí mi tvár," rozpráva Yakav. Ľudia v civile ho odviezli na policajné oddelenie Frunzenského obvodu v Minsku.
Tak Yakav vyzeral par dní po zadržaní. Jeden z civilov mu položil nohu na hlavu a začal pritláčať. „ Trvalo to tak pol minúty. V mysli mi prebehlo, že ak prejavím bolesť, ešte viac zatlačí a dokaličí mi tvár," rozpráva Yakav. Ľudia v civile ho odviezli na policajné oddelenie Frunzenského obvodu v Minsku.
Na chodbe sa Yakav posťažoval, že ho napína na vracanie. Vypýtal sa von, lebo nechcel zašpiniť dlážku. Vyhoveli mu. Na čerstvom vzduchu sa pocit vracania ustálil. Došiel k nemu dobre rastený chlap v kukle. „Kto to je?" zaujímal sa. „Strčte ho do dodávky, nech sa naši zabavia," rozhodol o Yakavovi. Zábava v policajnej dodávke znamenala šmarenie ľudí na podlahu a cieľavedomé kopanie do nôch. Ten istý človek vzápätí násilím otvoril Yakavovi ústa, strčil doň papier a rozkázal mu ho zjesť.
Yakav rozpráva o veľkom šťastí, pretože neznámi v civile, ktorí ho označili za koordinátora protestov, odišli. Zaradili ho medzi ostatných. V hale všetci podpisovali protokoly rovnakého vzoru. Akoby kričali: „Slobodu Statkeviču" a "Sveta – náš prezident". Nasledoval presun do väzenia Akrescina. „Vyhodili ma z policajnej dodávky, kráčam strmými schodmi, vidím len nohy, ruky spútané vzadu, a ešte ma tlčú," popisuje Yakav príchod do väznice.
Yakav rozpráva o veľkom šťastí, pretože neznámi v civile, ktorí ho označili za koordinátora protestov, odišli. Zaradili ho medzi ostatných. V hale všetci podpisovali protokoly rovnakého vzoru. Akoby kričali: „Slobodu Statkeviču" a "Sveta – náš prezident". Nasledoval presun do väzenia Akrescina. „Vyhodili ma z policajnej dodávky, kráčam strmými schodmi, vidím len nohy, ruky spútané vzadu, a ešte ma tlčú," popisuje Yakav príchod do väznice.
Na chodbe sa Yakav posťažoval, že ho napína na vracanie. Vypýtal sa von, lebo nechcel zašpiniť dlážku. Vyhoveli mu. Na čerstvom vzduchu sa pocit vracania ustálil. Došiel k nemu dobre rastený chlap v kukle. „Kto to je?" zaujímal sa. „Strčte ho do dodávky, nech sa naši zabavia," rozhodol o Yakavovi. Zábava v policajnej dodávke znamenala šmarenie ľudí na podlahu a cieľavedomé kopanie do nôch. Ten istý človek vzápätí násilím otvoril Yakavovi ústa, strčil doň papier a rozkázal mu ho zjesť.
Yakav rozpráva o veľkom šťastí, pretože neznámi v civile, ktorí ho označili za koordinátora protestov, odišli. Zaradili ho medzi ostatných. V hale všetci podpisovali protokoly rovnakého vzoru. Akoby kričali: „Slobodu Statkeviču" a "Sveta – náš prezident". Nasledoval presun do väzenia Akrescina. „Vyhodili ma z policajnej dodávky, kráčam strmými schodmi, vidím len nohy, ruky spútané vzadu, a ešte ma tlčú," popisuje Yakav príchod do väznice.
Yakav rozpráva o veľkom šťastí, pretože neznámi v civile, ktorí ho označili za koordinátora protestov, odišli. Zaradili ho medzi ostatných. V hale všetci podpisovali protokoly rovnakého vzoru. Akoby kričali: „Slobodu Statkeviču" a "Sveta – náš prezident". Nasledoval presun do väzenia Akrescina. „Vyhodili ma z policajnej dodávky, kráčam strmými schodmi, vidím len nohy, ruky spútané vzadu, a ešte ma tlčú," popisuje Yakav príchod do väznice.
Yakavova kresba
Celý ďalší deň Yakav strávil kľačiaci vo dvore Akrescina – so sklonenou hlavou. Videl len vlastné nohy, steny väznice a čižmy bachárov. Vtedy sa u neho už začalo prejavovať traumatické zranenie mozgu. Zdravotníci už boli pripravení ho hospitalizovať.
Celý ďalší deň Yakav strávil kľačiaci vo dvore Akrescina – so sklonenou hlavou. Videl len vlastné nohy, steny väznice a čižmy bachárov. Vtedy sa u neho už začalo prejavovať traumatické zranenie mozgu. Zdravotníci už boli pripravení ho hospitalizovať.
No v poslednej chvíli ho jeden kukláč vytiahol zo sanitky so slovami: „Stačilo, končí sa lážo-plážo!" V takom stave sa Yakav sa dočkal súdu. Sudkyňa bol pobúrená, že do krvi zmlátený mladík si dovolil nesúhlasiť s protokolom, a naparila mu 12 dní väzenia.
No v poslednej chvíli ho jeden kukláč vytiahol zo sanitky so slovami: „Stačilo, končí sa lážo-plážo!" V takom stave sa Yakav sa dočkal súdu. Sudkyňa bol pobúrená, že do krvi zmlátený mladík si dovolil nesúhlasiť s protokolom, a naparila mu 12 dní väzenia.
Yakavova kresba
Yakav spomína na väzenský dvor určený na prechádzky, kde držali asi tak deväťdesiat osôb. Ľudia sa zohrievali tak, že sa túlili jeden ku druhému. Sadnúť sa nedalo. Namiesto záchodu vedro. „Pre všetkých deväťdesiatich sme dostali len tri jeden a pol litrové fľaše vody. Keď medzi ľudí, ktorí sa pred chvíľou objímali a pomáhali jeden druhému, hodili tie fľaše, začali sa správať ako zvieratá."
Yakav hovorí ako po sebe vrieskali, keď niekto si dovolil vypiť viac vody. Klbčenie prestalo v okamihu, keď k nim doľahli zvuky spoza stien dvora. „Zreteľne sme počuli stonanie a zúfalé výkriky. Akoby vrel kotol s hriešnikmi. Pochopili sme, že tam mučia ľudí, a aké máme šťastie, že sme tu."
Yakav hovorí ako po sebe vrieskali, keď niekto si dovolil vypiť viac vody. Klbčenie prestalo v okamihu, keď k nim doľahli zvuky spoza stien dvora. „Zreteľne sme počuli stonanie a zúfalé výkriky. Akoby vrel kotol s hriešnikmi. Pochopili sme, že tam mučia ľudí, a aké máme šťastie, že sme tu."
Yakav spomína na väzenský dvor určený na prechádzky, kde držali asi tak deväťdesiat osôb. Ľudia sa zohrievali tak, že sa túlili jeden ku druhému. Sadnúť sa nedalo. Namiesto záchodu vedro. „Pre všetkých deväťdesiatich sme dostali len tri jeden a pol litrové fľaše vody. Keď medzi ľudí, ktorí sa pred chvíľou objímali a pomáhali jeden druhému, hodili tie fľaše, začali sa správať ako zvieratá."
Yakav hovorí ako po sebe vrieskali, keď niekto si dovolil vypiť viac vody. Klbčenie prestalo v okamihu, keď k nim doľahli zvuky spoza stien dvora. „Zreteľne sme počuli stonanie a zúfalé výkriky. Akoby vrel kotol s hriešnikmi. Pochopili sme, že tam mučia ľudí, a aké máme šťastie, že sme tu."
Yakav hovorí ako po sebe vrieskali, keď niekto si dovolil vypiť viac vody. Klbčenie prestalo v okamihu, keď k nim doľahli zvuky spoza stien dvora. „Zreteľne sme počuli stonanie a zúfalé výkriky. Akoby vrel kotol s hriešnikmi. Pochopili sme, že tam mučia ľudí, a aké máme šťastie, že sme tu."
Nasledujúci deň odsúdených demonštrantov previezli do reedukačného zariadenia s väzenským režimom v meste Sluck, kde v relatívne normálnych podmienkach Yakav strávil 24 hodín. Akonáhle ho prepustili, šiel do nemocnice na pohotovosť. „Bolo tam ako na mravenisku, pobehávali lekári, dobrovoľníci. Chcel som, aby ma ošetrili na následky násilia," hovorí Jakov. „Máte otras mozgu," oznámil mu lekár, „musíme vás hospitalizovať." Yakav to však odmietol, ako väčšina tých, čo tam prišli zaznamenať stopy bitia.
„Mal som šťastie," opakuje, „väčšina z tých, čo vyšli z väzenenia, boli až fialoví, ale u mňa už sa všetko zahojilo."
„Mal som šťastie," opakuje, „väčšina z tých, čo vyšli z väzenenia, boli až fialoví, ale u mňa už sa všetko zahojilo."
Nasledujúci deň odsúdených demonštrantov previezli do reedukačného zariadenia s väzenským režimom v meste Sluck, kde v relatívne normálnych podmienkach Yakav strávil 24 hodín. Akonáhle ho prepustili, šiel do nemocnice na pohotovosť. „Bolo tam ako na mravenisku, pobehávali lekári, dobrovoľníci. Chcel som, aby ma ošetrili na následky násilia," hovorí Jakov. „Máte otras mozgu," oznámil mu lekár, „musíme vás hospitalizovať." Yakav to však odmietol, ako väčšina tých, čo tam prišli zaznamenať stopy bitia.
„Mal som šťastie," opakuje, „väčšina z tých, čo vyšli z väzenenia, boli až fialoví, ale u mňa už sa všetko zahojilo."
„Mal som šťastie," opakuje, „väčšina z tých, čo vyšli z väzenenia, boli až fialoví, ale u mňa už sa všetko zahojilo."
 |  |
