O PROJEKTE
Tisíce zadržaných a zbitých ľudí zažili skutočné mučenie. Ich počet sa každý deň zvyšuje a každý deň nezávislé média robia všetko preto, aby hlasy našich krajanov bolo počuť v Bielorusku a vo svete. Týchto príbehov je tak veľa, že individuálne prežívanie sa v nich stráca. Snažíme sa pochopiť (nakoľko je to možné), čo cítili a prežívali obete štátneho násilia.
Niektorí naši respondenti opustili Bielorusko. Niektorí sa boja o svojich príbuzných alebo sa boja, že budú prenasledovaní, a preto rozprávajú anonymne. Niektorí z nich boli súčasťou politického života v Bielorusku. Tí nemali žiadne ilúzie o charaktere aktuálnej vlády, avšak aj oni boli šokovaní povolebným terorom. Niektorí sa zaujímali o politiku len v lete 2020 a objavili príšernú stránku svojej krajiny. Boli aj takí, ktorí iba išli z práce alebo do obchodu a ocitli sa v rukách špeciálnej jednotky ministerstva vnútra (OMONu). Je to portrét nielen obetí, ale v určitej miere aj bieloruskej spoločnosti.
Niektoré príbehy sme sa rozhodli nezverejňovať, nakoľko nemôžeme v plnej miere overiť ich pravdivosť.
Posúdiť to, čo sa dialo v našej krajine v týchto mesiacoch, musí nezávislý súd. Avšak už teraz môžeme bez pochybnosti povedať, že sme zažili teror a mučenie zo strany štátu.
Žiadne odôvodnenie pre toto mučenie a teror neexistuje. Nedovoľujú to bieloruské zákony a zakazuje to medzinárodné právo.
Počas protestov nezávislé médiá, vrátane novinárov televízie Belsat, taktiež zažili bezprecedentný tlak a mučenie. Veľa kolegov bolo nútených opustiť vlasť. Ale ani to nezastaví našu prácu i neskryje štátne zločiny.
Niektorí naši respondenti opustili Bielorusko. Niektorí sa boja o svojich príbuzných alebo sa boja, že budú prenasledovaní, a preto rozprávajú anonymne. Niektorí z nich boli súčasťou politického života v Bielorusku. Tí nemali žiadne ilúzie o charaktere aktuálnej vlády, avšak aj oni boli šokovaní povolebným terorom. Niektorí sa zaujímali o politiku len v lete 2020 a objavili príšernú stránku svojej krajiny. Boli aj takí, ktorí iba išli z práce alebo do obchodu a ocitli sa v rukách špeciálnej jednotky ministerstva vnútra (OMONu). Je to portrét nielen obetí, ale v určitej miere aj bieloruskej spoločnosti.
Niektoré príbehy sme sa rozhodli nezverejňovať, nakoľko nemôžeme v plnej miere overiť ich pravdivosť.
Posúdiť to, čo sa dialo v našej krajine v týchto mesiacoch, musí nezávislý súd. Avšak už teraz môžeme bez pochybnosti povedať, že sme zažili teror a mučenie zo strany štátu.
Žiadne odôvodnenie pre toto mučenie a teror neexistuje. Nedovoľujú to bieloruské zákony a zakazuje to medzinárodné právo.
Počas protestov nezávislé médiá, vrátane novinárov televízie Belsat, taktiež zažili bezprecedentný tlak a mučenie. Veľa kolegov bolo nútených opustiť vlasť. Ale ani to nezastaví našu prácu i neskryje štátne zločiny.
Tisíce zadržaných a zbitých ľudí zažili skutočné mučenie. Ich počet sa každý deň zvyšuje a každý deň nezávislé média robia všetko preto, aby hlasy našich krajanov bolo počuť v Bielorusku a vo svete. Týchto príbehov je tak veľa, že individuálne prežívanie sa v nich stráca. Snažíme sa pochopiť (nakoľko je to možné), čo cítili a prežívali obete štátneho násilia.
Niektorí naši respondenti opustili Bielorusko. Niektorí sa boja o svojich príbuzných alebo sa boja, že budú prenasledovaní, a preto rozprávajú anonymne. Niektorí z nich boli súčasťou politického života v Bielorusku. Tí nemali žiadne ilúzie o charaktere aktuálnej vlády, avšak aj oni boli šokovaní povolebným terorom. Niektorí sa zaujímali o politiku len v lete 2020 a objavili príšernú stránku svojej krajiny. Boli aj takí, ktorí iba išli z práce alebo do obchodu a ocitli sa v rukách špeciálnej jednotky ministerstva vnútra (OMONu). Je to portrét nielen obetí, ale v určitej miere aj bieloruskej spoločnosti.
Niektoré príbehy sme sa rozhodli nezverejňovať, nakoľko nemôžeme v plnej miere overiť ich pravdivosť.
Posúdiť to, čo sa dialo v našej krajine v týchto mesiacoch, musí nezávislý súd. Avšak už teraz môžeme bez pochybnosti povedať, že sme zažili teror a mučenie zo strany štátu.
Žiadne odôvodnenie pre toto mučenie a teror neexistuje. Nedovoľujú to bieloruské zákony a zakazuje to medzinárodné právo.
Počas protestov nezávislé médiá, vrátane novinárov televízie Belsat, taktiež zažili bezprecedentný tlak a mučenie. Veľa kolegov bolo nútených opustiť vlasť. Ale ani to nezastaví našu prácu i neskryje štátne zločiny.
Niektorí naši respondenti opustili Bielorusko. Niektorí sa boja o svojich príbuzných alebo sa boja, že budú prenasledovaní, a preto rozprávajú anonymne. Niektorí z nich boli súčasťou politického života v Bielorusku. Tí nemali žiadne ilúzie o charaktere aktuálnej vlády, avšak aj oni boli šokovaní povolebným terorom. Niektorí sa zaujímali o politiku len v lete 2020 a objavili príšernú stránku svojej krajiny. Boli aj takí, ktorí iba išli z práce alebo do obchodu a ocitli sa v rukách špeciálnej jednotky ministerstva vnútra (OMONu). Je to portrét nielen obetí, ale v určitej miere aj bieloruskej spoločnosti.
Niektoré príbehy sme sa rozhodli nezverejňovať, nakoľko nemôžeme v plnej miere overiť ich pravdivosť.
Posúdiť to, čo sa dialo v našej krajine v týchto mesiacoch, musí nezávislý súd. Avšak už teraz môžeme bez pochybnosti povedať, že sme zažili teror a mučenie zo strany štátu.
Žiadne odôvodnenie pre toto mučenie a teror neexistuje. Nedovoľujú to bieloruské zákony a zakazuje to medzinárodné právo.
Počas protestov nezávislé médiá, vrátane novinárov televízie Belsat, taktiež zažili bezprecedentný tlak a mučenie. Veľa kolegov bolo nútených opustiť vlasť. Ale ani to nezastaví našu prácu i neskryje štátne zločiny.
